Nový zákon na starých cestách

Autor: Stanislav Kamenský | 17.3.2013 o 17:49 | (upravené 18.3.2013 o 7:52) Karma článku: 14,15 | Prečítané:  474x

Cestný zákon majú naši politici v obľube.  Zdá sa, že ho majú dokonca radšej ako samotné cesty, lebo zákon sa u nás opravuje častejšie ako cesty. Je naozaj prioritou zákonodarcov bezpečnosť cestnej premávky, alebo si opäť len našli spôsob ako vytĺkať peniaze?

Každodenná realitaKaždodenná realitazdroj - internet

Bezpečnosť na cestách sa dá v zásade dosahovať dvomi základnými spôsobmi:

Prvý spôsob je racionálny, reagujúci na vývoj dopravy. Spočíva v modernizácii a úprave existujúcej cestnej infraštruktúry, súčasne s budovaním a rozširovaním vysokokapacitnej a vysokorýchlostnej diaľničnej siete. Budovanie odbočovacích a pripájacích pruhov, rozširovanie preťažených križovatiek o ďalšie pruhy, alebo ich náhrada mimoúrovňovými, riešenie bezplatných parkovacích miest na odstránenie vozidiel z komunikácií, budovanie nadchodov a podchodov pre chodcov, vedenie peších trás v bezpečnej vzdialenosti, alebo oddelene od ciest, budovanie cyklotrás ktoré odsunú cyklistov z ciest – to je len pár základných opatrení, ktoré môžu zásadne zlepšiť bezpečnosť a plynulosť cestnej dopravy. Elimináciou rizikových faktorov bude aj rýchlosť 80km/h v uzavretej obci úplne bezpečná. Spomenuté riešenia sú investície do budúcnosti, ktoré zvýšia a zrýchlia prejazdnosť v mestách, znížia spotrebu paliva a najmä výrazne zlepšia bezpečnosť. Mať k tomu ešte mestské samosprávy, ktoré pred úplatkami od developerov uprednostnia nadčasový územný plán s dostatkom parkovacích miest, dostatočným priestorom pre cesty s možnosťou ich budúceho rozširovania, brániace nekontrolovanému zahusťovaniu výstavby a likvidácii posledných zelených plôch – to by sme sa možno začali pomaly približovať Rakúsku alebo Nemecku.

Ako je to v našej krajine zvykom, uprednostňuje sa druhý spôsob, ktorý je slušne povedané slabomyseľný. Namiesto reálneho technického riešenia bezpečnosti cestnej premávky, zákonodarcovia schizofrenicky vynucujú dodržiavanie bezpečnosti na nebezpečných cestách. Na rozmlátených panelkách, pripomínajúcich skôr technickú pamiatku ako cestu, deravých viac ako platinové sitká, sa policajti márne snažia pomocou pokút o bezpečnosť. Oprava unikátnej panelky väčšinou spočíva v osadení dopravných značiek znižujúcich rýchlosť. A ak havarujete kvôli tomu, že kamión pred vami nadvihne panel tak že doň vrazíte a skončíte v priekope, policajt vám s kľudom Angličana dá pokutu použijúc zázračnú formulku  o neprispôsobení jazdy stavu a povahe vozovky.

Viac ako dve desaťročia sa záplaty prekrývali ďalšími záplatami čo nevyhnutne vyústilo do terajšieho katastrofálneho stavu. Tohtoročná zima zasadila väčšine Slovenských ciest smrteľnú ranu. Jazdíme po krajniciach, po strede cesty aj v protismere. Nie preto, aby sme sa vyhli výtlkom, ale aby sme trafili tie menej veľké. Netreba obšírne opisovať nervy drásajúce momenty, keď na rovnej prehľadnej ceste v noci za minimálnej premávky auto pred vami bez zjavného dôvodu prudko zabrzdí a vy máte čo robiť aby ste zabránili kolízii. Deje sa to samozrejme kvôli obrovským dieram ktoré druhý vodič v rade nemá šancu vidieť a bez vešteckej gule ani predvídať. Nemenej stresové sú momenty, kedy sa v protismere valí auto kvôli tomu, že ten váš pruh je menej rozbitý. Z cesty vám uhne v poslednej sekunde, keď už prudko brzdíte s očami vyvalenými na čelnom skle. Na takýchto cestách sa bezpečnosť, pomocou stále vyšších pokút, nižších rýchlostí ani  zmenami zákona, dosiahnuť NEDÁ. To by si kompetentní, pri ďalšej zmene cestného zákona, mali konečne uvedomiť. Vynucovať bezpečnosť na 60 rokov starej cestnej infraštruktúre je nemožné.

Výška pokút je samostatnou kapitolou. Máme na Slovensku skupinu, pre ktorých je pokuta vo výške 650€ len denným vreckovým. Pre ostatných je to mesačný príjem. A tak sa cestný zákon zaradil do húfu ostatných, ktoré platia len pre chudobnejších čo na to nemajú. Vyvolení sa môžu ďalej preháňať po cestách bez obmedzení. Vypracovanie systému proporcionálneho výberu pokút podľa výšky príjmu priestupcu a možnosť platiť pokutu kartou, žiaľ prekračuje intelektuálne možnosti našich zákonodarcov.

Jednoduchšie ako hľadať reálne riešenia a odstraňovať z ciest kolízne miesta (dať ľuďom prácu), je znížiť rýchlosť v obci na 50km/h s infantilným odôvodnením, že aj iné krajiny EÚ to tak majú a že je to bezpečnejšie. Podľa tejto úchylnej logiky je aj 30km/h bezpečnejšia rýchlosť ako 50-ka a úplne najbezpečnejšie je, keby vozidlá stáli – to by bola 100%-ná bezpečnosť. Geniálne jednoduché a lacné.

Enormný nárast dopravy a úpadok regiónov predsa len donútil kompetentných k budovaniu ciest, ktoré môžu vzdialene pripomínať diaľnicu a k vybudovaniu niekoľkých obchvatov najviac preťažených miest. Len stavať v 21-om storočí 4-prúdpvé diaľnice (2+2), ktoré už po uvedení do prevádzky v niektorých úsekoch kapacitne nevyhovujú, je veľká chyba ktorá sa nám v krátkom čase vypomstí. Keby niekto mal záujem budovať perspektívne do budúcnosti, nie v prospech vláde spriazneným stavebným firmám, tak by aspoň cestné telesá nad úrovňou terénu na pilieroch postavil so šiestimi pruhmi (3+3), pretože ich rozširovanie bude v budúcnosti technicky náročné a veľmi drahé. Peniaze na ďalšie pruhy by možno aj boli, len by neostalo na úplatky pre politikov a komisie vyberajúce v tendri realizačnú firmu. Tieto nekoncepčné, korupciou poznačené rozhodnutia, sa nám v budúcnosti bolestivo vrátia. Rovnako, ako nás tento rok dobehli roky zanedbávanej údržby ciest.

Nové obchvaty miest nie sú na tom omnoho lepšie. Napriek tomu že niekedy v budúcnosti majú byť súčasťou diaľničnej siete, sú vybudované na rýchlosť 80km/h, v niektorých úsekoch dokonca len 60km/h (obchvat Banskej Bystrice). To bude v budúcnosti obdivuhodná diaľnica s rýchlosťou 80 a 60km/h – svete uč sa... Máme aj brilantnejšie stavby – bláznivé 3-prúdové riešenie – 1 pruh dolu kopcom, 2 pruhy hore kopcom (obchvat Oždian). Toto už evokuje pochybnosti o duševnom zdraví.

Zima je našťastie za nami. Nechýbalo veľa a už by sme kvôli nahrnutým mantinelom jazdili len v jednom pruhu. Niekto si asi nevšimol, že sneh sa dá na krajniciach a chodníkoch hromadiť len dočasne. Potom ho už treba odviezť. Smutno-smiešne momenty nastali, keď cestári ráno odhrnuli cesty a sneh nahrnuli na chodníky. Potom nastúpila úderka odhŕňajúca chodníky a sneh sa ocitol zase na ceste. Koncom zimy mestá a obce už nemali peniaze ani na posypový materiál. Časom materiál bude, ak sa ho cez letné prázdniny niekto rozhodne z ciest pozametať. Dovtedy ostáva dúfať že sa budú plátať deravé cesty, ale ani na to sa veľmi nedá spoliehať, lebo už dnes médiá prinášajú informácie, že peniaze na zaplátanie všetkých výtlkov určite nebudú. Nehovoriac o tom, že aj tá najlepšia technológia na plátanie výtlkov je len dočasné riešenie približne na rok. Mám vážne obavy ako budú cesty vyzerať po ďalšej zime.

Logicky sa vynára otázka, kde sú peniaze na čistenie a údržbu ciest? Kde sú úžernícky vysoké spotrebné dane za benzín a naftu, obrovské peniaze vybraté z mýta a z diaľničných nálepiek, peniaze vybraté na cestných daniach, výpalné za registráciu nových vozidiel, peniaze ušetrené z predošlých zím s minimom snehu a v neposlednom rade peniaze vybraté na pokutách? Kým sa nenájdu, ostáva jediné. Adoptovať si svoj výtlk a sledovať ako rastie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?