Má to zmysel, pomáhať ľuďom?

Autor: Stanislav Kamenský | 30.3.2013 o 13:35 | (upravené 30.3.2013 o 13:44) Karma článku: 9,74 | Prečítané:  1274x

Myslím si že pomáhať ľuďom je dobré. Je to niečo, čo ľudí robí ľudskými. Ale po nedávnej udalosti som sa zamyslel, či si ľudia pomoc naozaj zaslúžia.

 zdroj - internet

 

V tichom jesennom prítmí som s priateľkou šiel z obce Staré Hory do Banskej Bystrice. Do auta sme niesli malú prepravku jabĺk. Neboli veľmi veľké ani veľmi pekné, ale chutili dobre, tak sme ich plánovali použiť do koláča, alebo zavariť. Na ulici nás stretol sused a nesúc vedro plné jabĺk sa nám pozdravil a prihovoril. Prehodili sme pár slov a zasmiali sme sa nad podobnosťou nákladu. Sused bol na svoju úrodu právom hrdý, pretože jeho jablká boli jedným slovom nádherné. Každé malo hádam aj 400 gramov , boli guľaté, lesklé a ich sýto červená farba s niekoľkými žltými pramienkami priam kričala „zahryzni“! Vybral z vedra dve obzvlášť pekné a podal nám ich so slovami „okoštujte z mojich“. S poďakovaním a úsmevom na tvári sme sa rozlúčili a hoci nie som veľký milovník jabĺk, tieto vyzerali tak lákavo až som sa tešil, ako sa zahryznem a sladkú bohatú šťavu budem mať aj na brade. Prepravku sme dali na zadné sedadlo a dve krásne jablká od suseda sme položili na vrch doprostred. Vynímali sa tam ako dva diamanty na kôpke štrku.

Vybehli sme na hlavnú cestu a idúc popri autobusovej zastávke som v šere zbadal mávať staršieho muža. Autobus už nešiel a on sa zrejme potreboval niekam dostať. Pomyslel som si že mám voľné miesto a tak som zastal. Otvoril som okno a starý muž povedal že sa potrebuje dostať do Harmanca, ale autobus mu ušiel. Či by sme ho nezobrali aspoň na rázcestie, odkiaľ už do Harmanca nejako dôjde. Vyzeral unavený a ja som nemal svedomie ho odmietnuť. Prihovorili sme sa a on nám cestou povedal, že pracuje ako lesný robotník. Viem aká je to ťažká práca a tak som si urobil zachádzku, aby som ho odviezol až do Harmanca. Hoci už bola tma celé auto voňalo jablkami a starý muž sediaci vedľa prepravky sa opýtal či si môže zobrať. Pár jabĺk z plnej prepravky nám istotne nebude chýbať, tak sme mu vďačne ponúkli. To už som sa v Harmanci otáčal na parkovisku. Starý muž akosi náhlivo vystúpil, ako poďakovanie niečo zamrmlal a rýchlo odkráčal do tmy. S priateľkou sme sa začudovane pozreli na seba a bez slov sme pokračovali do Banskej Bystrice.

Všetko sme pochopili až keď sme na parkovisku z auta vybrali prepravku jabĺk. Okrem viditeľného úbytku našich jabĺk, boli preč aj tie dve najkrajšie od suseda. Mlčky sme prišli domov, ale naše tváre určite prezrádzali úžas, zmätok, prekvapenie sklamanie aj hnev. To bolo prvý krát, kedy som mal naozaj zlý pocit z toho že som niekomu pomohol.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?