Ukrajinská šanca

Autor: Stanislav Kamenský | 11.4.2014 o 12:00 | (upravené 11.4.2014 o 16:26) Karma článku: 7,62 | Prečítané:  981x

Ukrajina je v týchto dňoch na rázcestí. Politici aj novinári dianie na Ukrajine radi označujú ako krízu, ale bez zveličovania to možno nazvať vojna.  Asi málokto dokáže predpovedať ako Ukrajina dopadne, pretože situácia sa mení z hodiny na hodinu. Ale nech už to skončí akokoľvek, Ukrajina bude mať jednu veľkú príležitosť.

zdroj: Internetzdroj: Internethttp://kotrhanews.blogspot.sk/2013/11/ukrajina-ukraine.html

Nebudem liezť do kapusty politológom a nebudem hlbšie rozoberať udalosti na Kryme, činnosť ruskej armády na Ukrajinskom pohraničí ani rozohranú plynovú šachovú partiu. Dôležité je, prečo sa udalosti na Ukrajine dejú tak ako sa dejú, kto ich podporuje a o čo prilievačom oleja do ohňa ide.

Konflikt na Ukrajine ďaleko presahuje Ukrajinské hranice a dnes na tomto „ihrisku“ Ukrajinci hrajú nepodstatné tretie – štvrté husle. Je totiž zjavné, že Ukrajina sa stala územím konfrontácie medzi Ruskom a konzorciom EÚ/USA.

Nekontrolovateľný nárast dlhu upadajúcich ekonomík  USA, ale najmä EÚ, v spojení s neschopnosťou vlád riešiť tieto problémy, doviedli politikov k dojmu, že Ukrajinu môže byť východiskom z týchto problémov. Triezvo uvažujúcim je jasné že je to len ilúzia, ale Ukrajina je príliš lákavé odbytište Európskej nadprodukcie, ktorú kvôli nárastu chudoby a nezamestnanosti nie je EÚ schopná umiestniť na svojom vlastnom trhu a veľmi obtiažne už aj na iných trhoch. Povestnou čerešničkou na torte a veľkým lákadlom pre EÚ/USA je Ukrajinská úrodná pôda a nerastné bohatstvo.  Nezanedbateľným potenciálom je aj istá technologická zaostalosť a energetická neefektívnosť (ako dedičstvo ZSSR), čo sú pre konzorcium nie nezaujímavé príležitosti.

EÚ samozrejme vo vojenskom priemysle riadne kríva a kvôli problémom uvedeným vyššie, sú výdavky na armády roky podvyživené.  Pár akcieschopných lietadiel či inej vojenskej techniky, navyše zmluvne zdieľanej medzi krajinami EÚ sa nemôže ani omylom postaviť Ruskej armáde. Najvyšší predstavitelia EÚ, aj keď o tom taktne mlčia, si dobre uvedomujú, že keby Ruská armáda vyrazila plnou parou západným smerom, tak možno mierne spomalí v Nemecku a úplne zastaví až v Biskajskom zálive, aby si tam vojaci umyli nohy. A nato EÚ potrebuje NATO. Samozrejme, tak ako nič na svete, ani vojenská pomoc NATO nie je zadarmo a tak sa konzorcium EÚ/USA všemožne pokúsi poriadne odhryznúť z koláča menom Ukrajina.

Na druhej strane Rusko nemôže, ale najmä nechce susediť s krajinou, ktorá by bola súčasťou EÚ a už vôbec nie s krajinou ktorá je v NATO. Ukrajina a Rusko sú historicky, geograficky, energeticky aj kultúrne prepojené a myšlienku Americko-Európskych vojenských základní umiestnených na Ukrajine si Rusi určite nikdy neosvoja.

Nech už konfrontácia dopadne akokoľvek, Ukrajina z toho vyjde zúbožená ako kura z Tesca. Ale zároveň bude mať jednu obrovskú príležitosť.

Ukrajina by v úvode nemala urobiť zásadnú chybu v podobe prijatia „pomoci“ od MMF, EÚ ani USA, pretože to bude znamenať začiatok jej konca. Finančná tranža prezentovaná ako pomoc, nielenže Ukrajine nevyrieši žiadny problém (len ho oddiali a zväčší), ale ju dostane do ekonomickej pasce z ktorej niet úniku. Finančná pomoc bude mať jasné podmienky zamerané najmä na zvýšenie cien všetkého, rast daní, privatizáciu štátneho majetku, prírodných zdrojov, pôdy, vody, energetiky a vôbec všetkého čo je cenné. Obnovy krajiny aj priemyslu sa „ujmú“ nadnárodné koncerny EÚ a USA, ktoré si však zato nechajú z rozpočtu Ukrajiny veľmi dobre zaplatiť. Priemysel ale naďalej ostane v rukách privatizérov a zveľadený za Ukrajinské peniaze, bude zisky dlhodobo prinášať zahraničným akcionárom. Ukrajina tým prakticky stratí suverenitu na vlastnom území. Po privatizačnej rabovačke príde o všetky relevantné príjmy a s tým aj o akúkoľvek šancu splatiť poskytnutú finančnú pomoc, ktorá narastie o úroky. Privatizovať Ukrajinu budú samozrejme nadnárodné spoločnosti USA a EÚ a hoci ich zisky zakrátko prevýšia objem poskytnutej pôžičky, dlh nebude splatený nikdy, pretože to je spôsob ekonomickej vojny, ktorú EÚ aj USA úspešne vedú v mnohých častiach sveta. EÚ dokonca aj na vlastnom území, napríklad na Slovensku. Nadnárodné finančné konglomeráty s neobmedzenými zdrojmi, by samozrejme zakrátko ovládali celú politiku, ekonomiku, exekutívu, zákonodarnú aj súdnu moc a opäť sa tu dá vidieť analógia so Slovenskom. Ukrajinská vláda by ostala len ako bábkové divadielko pre ľudí, aby sa nepovedalo že Ukrajina nemá „suverénnu“ vládu. Sem-tam by sa v parlamente pohádali,  občas pobili, pravidelne v nedeľu by horlivo vystupovali v televíznych debatách, kde by kŕmili obyvateľstvo nezmyslami, ale čo je dôležité – nerozhodovali by o ničom. A to by bola pre Ukrajinu cesta do pekla. Podobnosť so Slovenskom je opäť čisto náhodná...

Ukrajina by si nemala dať nahovoriť, že je v strašných dlhoch, že jej ekonomika je v krachu a jediným riešením je medzinárodná finančná pomoc. Predovšetkým by si Ukrajinci mali uvedomiť, že ak má krajina obrovské dlhy a štátna pokladnica je prázdna, tak toto nespôsobili bežní obyvatelia Ukrajiny. Situáciu spôsobila hŕstka konkrétnych nenažrancov, ktorí Ukrajine doteraz vládli. Preto by sa Ukrajina veľmi elegantne mala očistiť od dlhov a veriteľov priamočiaro odkázať na tú hŕstku nenažraných, ktorí sa rýchlo rozpŕchli po svete a odniesli so sebou peniaze z Ukrajinskej štátnej kasy. Ľudí s takým obrovským finančným obnosom nemôže byť ťažké nájsť. A Ukrajina, očistená od dlhov, by sa mohla sústrediť na okamžitý rozvoj priemyslu či poľnohospodárskej produkcie tak, aby v prvom rade uživila samú seba, potom začať plniť štátnu pokladňu a tiež sa sústrediť na export svojich produktov. Ekonomika nezaťažená dlhmi je takéhoto vývoja schopná. Dôkazom je samotný enormný záujem o Ukrajinu tak zo strany Ruska, ako aj zo strany konzorcia EÚ/USA.

Ukrajina by sa zakrátko mohla stať skutočne výkonnou ekonomikou nezaťaženou dlhmi, problémami globalizácie či úžerou nadnárodných finančných skupín. Ak si Ukrajina dá dobrý pozor a poučí sa z vývoja iných východných krajín ktoré sa stali súčasťou EÚ, mohli by sa vyhnúť dosadeniu skorumpovaných politikov (napríklad s mozgom vybitým boxerskými rukavicami), ktorí by opäť vykrádali už vykradnutú štátnu pokladnicu a mohla by zabrániť privatizácii svojho majetku s ktorým by následne mohla sama úspešne hospodáriť vo svoj prospech. Mohli by zabrániť zaplaveniu svojho trhu potravinovým a iným odpadom z EÚ a z iných krajín a mohli by sa sústrediť na rozumný import len takých komodít, ktoré skutočne potrebujú a ktoré sami nemajú, alebo si ich nedokážu vyrobiť. Ukrajina nemusí uveriť lži, že štát je zlý vlastník a mohla by úspešne hospodáriť so svojím majetkom v prospech krajiny a svojich občanov. Pri rozumnej geopolitickej orientácii založenej na korektných vzťahoch najmä (ale nie len) s priamymi susedmi, by Ukrajina mohla byť príkladom úspešnej a výkonnej ekonomiky.

Šanca tu je. Slovensko podobnú šancu v roku 1989 ľahkovážne premrhalo a cesty späť asi niet. Ukrajina túto šancu dostane, hneď po upokojení situácie. A je len v rukách Ukrajincov, či sa vydajú správnou cestou, alebo sa tiež nechajú oklamať.

 

P.S.

Nedá mi nedoplniť jednu filozofickú otázku na záver. Keď už je EÚ taký samaritán a má 11 milárd € ktorými chce tak veľkoryso a nezištne pomôcť Ukrajine, prečo ich radšej neinvestuje do riešenia vlastných vnútorných problémov akými sú korupcia, nezamestnanosť,  čierna ekonomika či chudoba a mnohé ďalšie? Pomáhať iným a mať pritom vlastné závažné existenčné problémy je prinajmenšom paradoxné. Alebo tá nezištná pomoc nie je až taká nezištná?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?